História a miestopis

Jesenný pohľad od Zeleného plesa

Jesenný pohľad od Zeleného plesa

Dolina Bielej vody Kežmarskej je tvorená komplexom dolín rozvetvujúcich sa približne vo výške  1400 m.n.m. na dolinu Zeleného plesa, ktorá sa ďalej vetví na Veľkú Zmrzlú dolinu, z rázsochami Medenej kotliny a Baranej kotliny, Malú Zmrzlú dolinu a Červenú dolinku, na dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly.

Dolina Bielej vody Kežmarskej bola navštevovaná od nepamäti. V dávnej histórii to boli najmä lovci, drevorúbači a pastieri. Neskôr k nim pribudli hľadači pokladov, zlata a ostatných rúd najmä medi a železa. A samozrejme zbojníci a pašeráci využívajúci prechod na sever cez Kopské sedlo.

Názvoslovie lokality je priamo ovplyvnené jej pastierskou a haviarskou minulosťou. Názov Dolina Zeleného plesa sa oficiálne prvýkrát písomne uverejnil roku 1797.

Prvou známou oficiálnou návštevníčkou bola Beáta Laska Kościelecką, ktorá navštívila dolinu na Turice roku 1565. Pri vchode do doliny od Bielej vody je prvým výraznejším bodom nad dolinou Veľká Svišťovka 2037 m.n.m. sprístupnená turistickým chodníkom cez sedlo pod Svišťovkou 2023 m.n.m. vybudovaným už v roku 1930. Kto bol prvým na jej vrchole nie je známe, ale prvý známy, kto v jej masíve zanechal svoje odtlačky bol evanjelický farár Šimon Bilík (1613 – 1680) z Huncoviec, ktorý bol v čase protireformácie zbavený majetkov a vyhnaný z obce. Tento sa päť rokov 1672 -1677 ukrýval v doline Zeleného plesa a v masíve Veľkej a Malej Svišťovky hĺbil štôlne, údajne hľadajúc zlato, potajme zásobovaný svojím synom. Pri súčasnom chodníku sa nachádzajú tri zachovalé štôlne, ktoré už len slabo rozoznať. Najhlbšia, ktorú vyhĺbil vraj merala 11m.

V masíve Veľkej Svišťovky sa odohrala i prvá zdokumentovaná tragédia, keď sa počas bojov medzi Kežmarkom a Spiškou Belou o pasienky vybral 13.7.1701 člen Kežmarskej vojenskej jednotky sám na Veľkú Svišťovku počas výstupu sa zrútil a zahynul.

Kežmarský štít

Kežmarský štít

Dominantou doliny je  Malý Kežmarský štít 2514 m.n.m. Možno na ňom ako prvý stál roku 1615 Simplicissimus so študentmi Kežmarského lýcea. Prvý zaznamenaný výstup sa uskutočnil 21.8.1889 prechodom z Vyšnej Kežmarkej štrbiny uskutočnil Samuel Weber s druhmi po ktorom aj štít roku 1890 nazvali, nakoľko bol dovtedy nepomenovanou časťou Kežmarského štítu. Svoj súčasný názvov nesie až od konca prvej svetovej vojny.

Jeho 900 m vysoká severná stena je najvyššou vo Vysokých Tatrách. Prvý ňou prestúpili 18.8.1912 vtedy vysokoškoláci Július Andrej Hefty s Gyulom Komárnickým. Dnes ňou vedie 109 horolezeckých trás.

Stenu pretína výrazná rímsa – Nemecký rebrík, ktorý dostal svoje pomenovanie podľa prístupovej cesty do práce nemeckých baníkov – zamestnancov rodiny Fábryovcov, ktorý lokalitu využívali v 18 storočí a pokúšali sa tu dolovať meď, respektíve malachit v severných zrázoch Vidlového hrebeňa až po Medené lávky v Medenej kotline.

Lomnický štít 2632 m.n.m. od chaty sa ukrýva za masívom Malého Kežmarského štítu avšak z chodníka do Červenej dolinky pri výlete na Jahňací štít je dobre viditeľný nad Medenov kotlinou. Pravdepodobne prvý na ňom trasou, ktorú pekne vidieť stál David Frôhlich v júni 1615.

Pyšný štít 2623 m.n.m. Prvý známy výstup Edmund Téry 8.8.1877 s M.Spitzkopfom.

Spišský štít 2481 m.n.m.

Baranie sedlo 2393 m.n.m, významný prechod od doliny Zeleného plesa do Malej Studenej doliny – v zimných mesiacoch oficiálna skialpinistická trasa .

Baranie rohy 2526 m.n.m., prvá písomná zmienka o výstupe Stolarczyk v septembri 1847.

Čierny štít a Jastrabia veža

Čierny štít a Jastrabia veža

Čierny štít 2429 m.n.m., pôvodne nazývaný Papyrusov štít, prvý známi výstup sa uskutočnil 24.7.1898 Antónia Englischová zo synom Karolom a horským vodcom J.Hunsdorferom.

Kolový štít 2418 m.n.m., pravdepodobne prvý výstup sa uskutočnil v júli 1804 Stanisław Staszic v smere od Javorovej doliny zostupom do doliny Zeleného plesa. Jeho názov je pravdepodobne odvodený buď od Kruhového tvaru plesa v Kolovej doline – Kolo, alebo od reliéfu juhozápadnej steny, ktorej tri piliere tvoriace stenu pripomínajú tri zaostrené koly .

Brati Pochylí - prvovýstup na Jastrabiu vežu

Pavel Pochylý a Ivan Chlumský – prvovýstup na Jastrabiu vežu

Jastrabia veža 2137m.n.m., je najvýraznejšou dominantou doliny. Jej pôvodný názov bol Kráľovský nos, alebo aj Karbunkulová veža, podľa presvedčenia hľadačov pokladov, že na jej nedobytnom vrchole sa nachádza drahokam Karbunkul ku ktorému sa viaže viacero povestí. Prvý známi výstup 28.7.1891 uskutočnil Lajoš Petrik z horskými vodcami Štefanom a Matejom Faithovcami. Neboli pravdepodobne prvý na štíte nakoľko už mladý gróf Štefan Tôkôly z Kežmarku, ktorého smrť ostala neobjasnenou rovnako ako J.A. Papyrus, ktorý v tejto lokalite 1771 skonal. Možno tam roku 1880 stál Maciej Sieczka, avšak nikde svoj počin nezaznamenal písomne.

Jahňací štít 2229 m.n.m., prví na ňom stáli pravdepodobne už pastieri alebo lovci kamzíkov odkiaľ aj pravdepodobne pochádza názov, ale prvú písomnú zmienku vyhotovil až R: Townson 9.8.1793. Tento štít je dostupný turisticky, značeným chodníkom, vybudovaným v roku 1912 zaisteným reťazou pod Kolovým priechodom 2092 m.n.m.

Kozí štít a Žeruchove veže

Kozí štít a Žeruchove veže

Kozí štít 2107m.n.m., pomenovanie pravdepodobne rovnako ako jeho sused dostal od lovcov a pastierov žijúcich okolitých dolinách. Prvý známi výstup uskutočnil Samuel Weber 4.9.1895.

Žeruchové veže ich názov je odvodený od hojného výskytu Žerušničníka priehľadnutého rastlinky fialovej farby vyskytujúcej sa na jej upätí.

Kopské sedlo 1780 m.n.m. cez ktorý vedie značený turistický chodník, bolo v histórii využívané ako trasa zbojníkov a pašerákov. Neskôr ho využívali rovnako ako okolité stráne Belanských Tatier baníci hĺbiaci v ich masíve štôlne, hľadajúc meď z čoho vyplýva aj názov oboch dolín, ktoré rozdeľuje – Predné a Zadné Meďodoly – v minulosti Koperšady.