Veľká Svišťovka

Prvý výraznejší bod nad dolinou pri vchode od Bielej vody. Sprístupnená turistickým chodníkom cez sedlo pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), vybudovaným už v roku 1930. Evanjelický farár Šimon Bilík (1613–1680) z Huncoviec sa tu päť rokov (1672–1677) ukrýval a hĺbil štôlne, údajne hľadajúc zlato. Pri súčasnom chodníku sa nachádzajú tri zachované štôlne, najhlbšia merala 11 m.

Prvá zdokumentovaná tragédia v masíve sa odohrala 13. 7. 1701, keď sa člen Kežmarskej vojenskej jednotky počas výstupu zrútil a zahynul.

Malý Kežmarský štít

Dominanta doliny. Možno na ňom ako prvý stál roku 1615 Simplicissimus so študentmi Kežmarského lýcea. Prvý zaznamenaný výstup sa uskutočnil 21. 8. 1889 prechodom z Vyšnej Kežmarkej štrbiny — Samuel Weber s druhmi, podľa ktorého bol štít roku 1890 aj pomenovaný. Súčasný názov nesie od konca prvej svetovej vojny.

Jeho 900 m vysoká severná stena je najvyššou vo Vysokých Tatrách. Prvý ňou prestúpili 18. 8. 1912 Július Andrej Hefty s Gyulom Komárnickým. Dnes ňou vedie 109 horolezeckých trás. Stenu pretína výrazná rímsa – Nemecký rebrík, pomenovaná podľa prístupovej cesty nemeckých baníkov z rodiny Fábryovcov, ktorí tu v 18. storočí hľadali meď a malachit.

Lomnický štít

Od chaty sa ukrýva za masívom Malého Kežmarského štítu, avšak z chodníka do Červenej dolinky pri výlete na Jahňací štít je dobre viditeľný nad Medenou kotlinou. Pravdepodobne prvý na ňom stál David Frôhlich v júni 1615.

Pyšný štít

Prvý známy výstup uskutočnil Edmund Téry 8. 8. 1877 s M. Spitzkopfom.

Spišský štít

Baranie sedlo

Významný prechod z doliny Zeleného plesa do Malej Studenej doliny. V zimných mesiacoch oficiálna skialpinistická trasa.

Baranie rohy

Prvá písomná zmienka o výstupe — Stolarczyk, september 1847.

Čierny štít

Pôvodne nazývaný Papyrusov štít. Prvý známy výstup 24. 7. 1898 — Antónia Englischová so synom Karolom a horským vodcom J. Hunsdorferom.

Kolový štít

Pravdepodobne prvý výstup Stanisław Staszic, júl 1804 — od Javorovej doliny zostupom do doliny Zeleného plesa. Názov je odvodený buď od kruhového tvaru plesa v Kolovej doline, alebo od reliéfu juhozápadnej steny, ktorej tri piliere pripomínajú tri zaostrené koly.

Jastrabia veža

Najvýraznejšia dominanta doliny. Pôvodný názov Kráľovský nos alebo Karbunkulová veža — podľa presvedčenia hľadačov pokladov, že na jej vrchole sa nachádza drahokam Karbunkul. Prvý známy výstup 28. 7. 1891 — Lajoš Petrik s horskými vodcami Štefanom a Matejom Faithovcami.

Jahňací štít

Prvú písomnú zmienku vyhotovil R. Townson 9. 8. 1793. Dostupný turisticky — značeným chodníkom vybudovaným v roku 1912, zaistený reťazou pod Kolovým priechodom (2 092 m n. m.).

Kozí štít

Pomenovanie dostal pravdepodobne od lovcov a pastierov žijúcich v okolitých dolinách. Prvý známy výstup — Samuel Weber 4. 9. 1895.

Žeruchové veže

Názov je odvodený od hojného výskytu Žerušničníka priehľadnutého — rastlinky fialovej farby vyskytujúcej sa na ich úpätí.

Kopské sedlo

Cez sedlo vedie značený turistický chodník. V histórii ho využívali zbojníci, pašeráci aj baníci hľadajúci meď v masíve Belanských Tatier — odtiaľ pochádzajú názvy oboch dolín, ktoré rozdeľuje: Predné a Zadné Meďodoly (v minulosti Koperšady).