Z dôvodu plánovanej deratizácie bude Chata pri Zelenom plese kompletne uzatvorená od 4. 10. 2026 od 14:00 do 10. 10. 2026 do 10:00. Počas tohto obdobia nebude k dispozícii ubytovanie ani bufet. Ďakujeme za pochopenie.
Z powodu planowanej deratyzacji Schronisko nad Zielonym Stawem będzie całkowicie zamknięte od 4.10.2026 od godz. 14:00 do 10.10.2026 do godz. 10:00. W tym okresie noclegi oraz bufet nie będą dostępne. Dziękujemy za wyrozumiałość.
Chata pri Zelenom plese je otvorená celoročne. Ponúka bohatý výber jedál a nápojov. Ubytovanie je turistickej kategórie – vysokohorskej chaty pre 56 ľudí vo viac lôžkových izbách s kompletným vybavením izieb posteľami a posteľným prádlom. Pri ubytovaní na izbe je posteľné prádlo automaticky zahrnuté v cene. Nie je možné spať na izbe vo vlastnom spacáku. Izby na chate sú viac lôžkové a môžete byť na nich ubytovaní spolu s inými turistami.
Ubytovanie je nutné si objednať vopred prostredníctvom e-mailu. Nie je možné urobiť rezerváciu cez telefón.
Ubytovanie za celý pobyt sa platí vopred, hneď pri príchode na chatu. Pri príchode na chatu vyplníte ubytovací formulár, uhradíte sumu za ubytovanie – ak už suma nebola zaplatená dopredu prevodom – následne dostanete základné informácie o Vašom pobyte na chate a obdržíte kľúč od izby.
Zľavy z ceny ubytovania na izbách poskytujeme členom KST, JAMES, ÖTK a ČHS. Zo zľavnenej ceny pri núdzovom prespaní (spanie vo vlastnom spacáku na povale alebo hospodárskej budove) sa už ďalšie zľavy neposkytujú.
Raňajky sú celoročne v čase od 6:30 do 8:00. Večera sa podáva o 19:00.
Historicky prvým objektom v doline určeným pre turistov bola od roku 1876 Egidova chata. Po niekoľkých presunoch a požiaroch bola nová chata slávnostne otvorená 27. 8. 1897 pod názvom Fridrichova chata. Dnes nesie názov Chata pri Zelenom plese od roku 1992. Zelené pleso patrí medzi najkrajšie plesá v Tatrách.
Najbližšie parkovisko k chate. Odtiaľto vedie priama výstupová trasa.
GPS navigáciaPo ● modro značenom chodníku cca 2 km, kde sa pripájate na ● žlto značenú obvyklú výstupovú trasu.
GPS navigáciaBezplatné parkovisko pri bývacom Eurocamp. Odtiaľto premáva spoplatnená kyvadlová doprava späť na Bielu vodu.
Od hotela Grand Praha prejdite ponad budovu starej lanovky na ● žlto značený chodník popod hotel Hutník na Tatranských Matliaroch, kde sa napojíte na ● modro značenú výstupovú trasu.
GPS navigáciaLanovkou na medzistanicu ŠTART, alebo pešo 3 km. Pri budove lanovky Štart sa napojíte na ● modro značený chodník smerom na Folvarskú poľanu, potom ● zeleno značeným 300 m na Kovalčíkovu poľanu a odtiaľ ● žlto značeným chodníkom ku chate.
GPS – lanovka Skalnaté plesoPlesnivec: ● Zeleno značeným chodníkom na Biele plesá, odtiaľ ● červeno značeným chodníkom ku Chate pri Zelenom plese.
Od Ždiaru: Zaparkovať v Tatranskej kotline a pokračovať cez chatu.
GPS – Tatranská kotlina
Miestny sprievodca a história okolia Chaty pri Zelenom plese
Dolina Kežmarskej Bielej vody je tvorená komplexom dolín, ktoré sa približne vo výške 1 400 m n. m. rozvetvujú na Dolinu Zeleného plesa, ktorá sa ďalej člení na Veľkú a Malú Zmrzlú dolinu, Červenú dolinku, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly.
Dolina bola navštevovaná od nepamäti — najskôr poľovníkmi, drevorubačmi a pastiermi, neskôr hľadačmi pokladov, ktorí pátrali po zlate, medi a železe, ako aj zbojníkmi a pašerákmi využívajúcimi prechod cez Kopské sedlo smerom na sever.
Miestne názvy boli priamo ovplyvnené pastierskou a baníckou minulosťou doliny. Názov Dolina Zeleného plesa bol prvýkrát oficiálne písomne zaznamenaný v roku 1797. Prvou známou oficiálnou návštevníčkou bola Beáta Laska Kościelecká, ktorá dolinu navštívila počas Turíc v roku 1565.
Prvý výrazný orientačný bod nad dolinou pri vstupe od Bielej vody. Prístupná je cez Sedlo pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), chodník bol vybudovaný už v roku 1930. Evanjelický farár Šimon Bilík (1613–1680) z Huncoviec sa tu ukrýval päť rokov (1672–1677) a pri hľadaní zlata razil štôlne. V blízkosti dnešného chodníka sa zachovali tri štôlne, pričom najhlbšia mala 11 m.
Prvá zdokumentovaná tragédia v masíve sa stala 13. júla 1701, keď počas výstupu zahynul príslušník kežmarskej vojenskej jednotky.
Dominantný vrchol doliny. Medzi prvými na ňom mohli stáť Simplicissimus a študenti kežmarského lýcea už v roku 1615. Prvý zaznamenaný výstup sa uskutočnil 21. augusta 1889 — Samuel Weber so spoločníkmi, podľa ktorého bol vrchol v roku 1890 pomenovaný. Súčasný názov pochádza z obdobia po prvej svetovej vojne.
Jeho 900 m vysoká severná stena je najvyššou skalnou stenou vo Vysokých Tatrách. Prvýkrát ju zdolali 18. augusta 1912 Július Andrej Hefty a Gyula Komárnicky. Dnes ňou vedie 109 horolezeckých ciest. Stenu pretína výrazná lávka — Nemecký rebrík — pomenovaná podľa prístupovej trasy nemeckých baníkov z rodiny Fábryovcov, ktorí tu v 18. storočí ťažili meď a malachit.
Od chaty je ukrytý za masívom Malého Kežmarského štítu, no z chodníka do Červenej dolinky je dobre viditeľný nad Medenou kotlinou. David Frölich pravdepodobne ako prvý vystúpil na vrchol v júni 1615.
Prvý známy výstup uskutočnil Edmund Téry 8. augusta 1877 spolu s M. Spitzkopfom.
Významný prechod z Doliny Zeleného plesa do Malej Studenej doliny. V zimných mesiacoch slúži ako oficiálna skialpinistická trasa.
Prvý písomný záznam o výstupe — Stolarczyk, september 1847.
Pôvodne bol známy ako Papyrusový štít. Prvý známy výstup sa uskutočnil 24. júla 1898 — Antónia Englischová so synom Karolom a horským vodcom J. Hunsdorferom.
Pravdepodobne naň ako prvý vystúpil Stanisław Staszic v júli 1804 — z Javorovej doliny pri zostupe do Doliny Zeleného plesa. Názov môže pochádzať buď z kruhového tvaru plesa v Kolovej doline, alebo z reliéfu juhozápadnej steny, ktorej tri piliere pripomínajú zaostrené koly.
Jedna z najvýraznejších dominánt doliny. Pôvodne sa nazývala Kráľovský nos alebo Karbunkulová veža — hľadači pokladov verili, že na jej nedobytnom vrchole sa nachádza drahokam karbunkul. Prvý známy výstup sa uskutočnil 28. júla 1891 — Lajoš Petrik s horskými vodcami Štefanom a Matejom Faithom.
Prvý písomný záznam pochádza od R. Townsona z 9. augusta 1793. Vrchol je prístupný po značenom turistickom chodníku vybudovanom v roku 1912, ktorý je pod Kolovým priechodom (2 092 m n. m.) zabezpečený reťazou.
Názov pravdepodobne pochádza od poľovníkov a pastierov, ktorí žili v okolitých dolinách. Prvý známy výstup — Samuel Weber, 4. septembra 1895.
Názov pochádza pravdepodobne z hojného výskytu žeruchy — drobnej fialovo sfarbenej rastliny — pri ich úpätí.
Cez sedlo vedie značený turistický chodník. V minulosti ho využívali zbojníci a pašeráci, neskôr aj baníci hľadajúci meď v masíve Belianskych Tatier — odtiaľ pochádzajú aj názvy dvoch dolín, ktoré sedlo oddeľuje: Predné a Zadné Meďodoly (pôvodne Koperšady).
© Chata pri Webcreator Erik Bohony