Veľká Svišťovka

Prvý výrazný orientačný bod nad dolinou pri vstupe od Bielej vody. Prístupná je cez Sedlo pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), chodník bol vybudovaný už v roku 1930. Evanjelický farár Šimon Bilík (1613–1680) z Huncoviec sa tu ukrýval päť rokov (1672–1677) a pri hľadaní zlata razil štôlne. V blízkosti dnešného chodníka sa zachovali tri štôlne, pričom najhlbšia mala 11 m.

Prvá zdokumentovaná tragédia v masíve sa stala 13. júla 1701, keď počas výstupu zahynul príslušník kežmarskej vojenskej jednotky.

Malý Kežmarský štít

Dominantný vrchol doliny. Medzi prvými na ňom mohli stáť Simplicissimus a študenti kežmarského lýcea už v roku 1615. Prvý zaznamenaný výstup sa uskutočnil 21. augusta 1889 — Samuel Weber so spoločníkmi, podľa ktorého bol vrchol v roku 1890 pomenovaný. Súčasný názov pochádza z obdobia po prvej svetovej vojne.

Jeho 900 m vysoká severná stena je najvyššou skalnou stenou vo Vysokých Tatrách. Prvýkrát ju zdolali 18. augusta 1912 Július Andrej Hefty a Gyula Komárnicky. Dnes ňou vedie 109 horolezeckých ciest. Stenu pretína výrazná lávka — Nemecký rebrík — pomenovaná podľa prístupovej trasy nemeckých baníkov z rodiny Fábryovcov, ktorí tu v 18. storočí ťažili meď a malachit.

Lomnický štít

Od chaty je ukrytý za masívom Malého Kežmarského štítu, no z chodníka do Červenej dolinky je dobre viditeľný nad Medenou kotlinou. David Frölich pravdepodobne ako prvý vystúpil na vrchol v júni 1615.

Pyšný štít

Prvý známy výstup uskutočnil Edmund Téry 8. augusta 1877 spolu s M. Spitzkopfom.

Spišský štít

Baranie sedlo

Významný prechod z Doliny Zeleného plesa do Malej Studenej doliny. V zimných mesiacoch slúži ako oficiálna skialpinistická trasa.

Baranie rohy

Prvý písomný záznam o výstupe — Stolarczyk, september 1847.

Čierny štít

Pôvodne bol známy ako Papyrusový štít. Prvý známy výstup sa uskutočnil 24. júla 1898 — Antónia Englischová so synom Karolom a horským vodcom J. Hunsdorferom.

Kolový štít

Pravdepodobne naň ako prvý vystúpil Stanisław Staszic v júli 1804 — z Javorovej doliny pri zostupe do Doliny Zeleného plesa. Názov môže pochádzať buď z kruhového tvaru plesa v Kolovej doline, alebo z reliéfu juhozápadnej steny, ktorej tri piliere pripomínajú zaostrené koly.

Jastrabia veža

Jedna z najvýraznejších dominánt doliny. Pôvodne sa nazývala Kráľovský nos alebo Karbunkulová veža — hľadači pokladov verili, že na jej nedobytnom vrchole sa nachádza drahokam karbunkul. Prvý známy výstup sa uskutočnil 28. júla 1891 — Lajoš Petrik s horskými vodcami Štefanom a Matejom Faithom.

Jahňací štít

Prvý písomný záznam pochádza od R. Townsona z 9. augusta 1793. Vrchol je prístupný po značenom turistickom chodníku vybudovanom v roku 1912, ktorý je pod Kolovým priechodom (2 092 m n. m.) zabezpečený reťazou.

Kozí štít

Názov pravdepodobne pochádza od poľovníkov a pastierov, ktorí žili v okolitých dolinách. Prvý známy výstup — Samuel Weber, 4. septembra 1895.

Žeruchové veže

Názov pochádza pravdepodobne z hojného výskytu žeruchy — drobnej fialovo sfarbenej rastliny — pri ich úpätí.

Kopské sedlo

Cez sedlo vedie značený turistický chodník. V minulosti ho využívali zbojníci a pašeráci, neskôr aj baníci hľadajúci meď v masíve Belianskych Tatier — odtiaľ pochádzajú aj názvy dvoch dolín, ktoré sedlo oddeľuje: Predné a Zadné Meďodoly (pôvodne Koperšady).